Troška z histórie

Klubu Prešovského basketballu MAXIBASKETBALLu

V roku 1969 Eduardo Rodriguez Lamaz spolu so skupinou bývalých hráčov vytvorili Argentínsku úniu basketbalových veteránov. Táto skutočnosť je považovaná za vznik Maxibasketbalu. Názov Maxibasketball vznikol v polovici 80-tyh rokov ako potreba jednotného názvu pre danú kategóriu hráčov, lebo v rôznych štátoch sa používali rôzne názvy.

Názov Maxibasketbal navrhol tajomník argentínskej federácie p. Hilario Yaňez ako opak minibasketbalu – basketbal prvej vekovej kategórie. Tento názov sa za pár rokov udomácnil na celom svete. V roku 1985 vznikla Argentínska Maxibasketbalová Federácia. 21.8.1991 vznikla Medzinárodná federácia Maxibasketbalu, prvým prezidentom bol Lamaz a následne boli usporiadané 1. Majstrovstvá sveta v Maxibasketbale v Buenos Aires v Argentíne. Štartovalo 12 družstiev z 8 krajín. Hralo sa v 5 vekových kategóriách. Na MS v Prahe sa zúčastnilo 159 družstiev z 32 štátov. V roku 2011 na MS v Brazílskom Natale bola účasť 161 družstiev a odohralo sa 424 zápasov. Z uvedených čísel je zrejme ako sa maxibasketbal postupne rozširuje do všetkých kútov sveta. 1.ME sa hrali v roku 2000 v Rige. Od tohto roku sa ME hrajú pravidelne každé 2 roky a striedajú sa z MS. Posledné ME boli v roku 2010 v Chorvátsku v Záhrebe. V roku 2012 sa budú konať ME v Litve v Kaunase. Prvý turnaj na Slovensku s názvom Maxibasketbal sa hral 11.-19. 9.2009 v Prešove. Snahou organizátorov turnaja bolo, aby v júni 2010 sa v Prešove uskutočnili 1.Majstrovstvá Slovenska v Maxibasketbale, ktoré sa budú konať pod hlavičkou (záštitou) FIMBA. Veríme, že po skúsenostiach z prvého turnaja sa nám podarilo zabezpečiť účasť dostatočného počtu družstiev a vytvorili sme tradíciu konania Majstrovstiev Slovenska v Maxibasketbale.

Našou prvou účasťou na veľkom podujatí boli Majstrovstvá Sveta, ktoré sa konali v Prahe na prelome júna a júla v 2009 roku. V júni 2010 sme zorganizovali 1. Majstrovstvá Slovenska v basketbale veteránov. Zúčastnilo sa na nich 26 družstiev z troch krajín. Celkom sa odohralo 45 stretnutí. V júli toho istého roku sme sa zúčastnili na našich 1. Majstrovstvách Európy. Konali sa v chorvátskom Záhrebe. Jún 2011 bol konaním 2. Majstrovstiev Slovenska, na ktorých sa zúčastnilo 23 družstiev z piatich krajín. Odohralo sa 39 stretnutí. Na radosť nás všetkých, Staré Kone zvíťazili v dvoch kategóriách: M 40+ a M 55+. V septembri sme zorganizovali nultý ročník zmiešaných družstiev. Zúčastnili sme sa na turnajoch v Česku (6. MČR ), Poľsku(Toruň), Rusku (Kaliningrad) i na Ukrajine(Mukačevo). Rok 2012 bol tiež bohatý na turnaje. V januári Prazdnik vina v Mukačeve, vo februári Ghotic cup v poľskom Toruni, v apríli v Ostrave Ostrava cup, v máji už 6. Majstrovstvá ČR v Klatovách. V júni to boli 3. Majstrovstvá Slovenska v Prešove, kde sme opäť žali úspechy. Majstrovstiev sa zúčastnilo 26 družstiev, odohralo sa 39 dramatických stretnutí. Ďalším turnajom boli v júli Majstrovstvá Európy v Litovskom Kaunase. Tam sme dosiahli naše prvé víťazstvá na veteránskych Majstrovstvách. Na Poráči sme usporiadali turnaj zmiešaných družstiev.

Rok 2013 sme začínali tradične v Mukačeve na Prazdniku vína. Už siedmy raz sme boli účastníkmi májových Majstrovstiev Českej republiky v Klatovách. Nevynechali sme ani 5. ročník memoriálu D. Ivanka v Humennom. U nás sme usporiadali už 4. ročník Majstrovstiev Slovenska. Zúčastnilo sa na nich rekordných 31 družstiev, odohralo sa 42 stretnutí. Na Beňuši bolo opäť vyhodnotenie sezóny. V júli sme sa zúčastnili na našich 2. Majstrovstvách sveta, (celkovo 12.) tentoraz v gréckych Thessalsalonikách (v Solúni). Dosiahli sme prvé víťazstvo na svetovom šampionáte. V našej kategórii sme skončili na 10. mieste z 30 účastníkov. To je zatiaľ naše najlepšie umiestnenie na európskych a svetových šampionátoch. Na Poráči sme usporiadali ďalší ročník turnaja zmiešaných družstiev. V Ostrave sme boli na turnaji pred Majstrovstvami Európy 2014. Rok sme uzavreli vianočnou kapustnicou.

Prazdnikom vína sme začali aj rok 2014. Staré Kone skončili na druhom mieste. Vo februári sme vynovili stránku www. Po minuloročnom zimnom Beňuš AIR 2013, sa tento rok konal Beňuš FEST 2014. Na prelome polroka sme sa zúčastnili na ďalších Majstrovstvách Európy, ktoré sa konali v Ostrave. V našej vekovej kategórii sme zo 17 účastníkov obsadili s dvomi víťazstvami 10. miesto. Tradičnou kapustnicou sme ukončili rok. Športový 2015 rok sa pre nás začal opäť v Mukačeve. Vo februári bola ďalšia akcia Ski Beňuš.

Úplné začiatky roky 1940 - 45
Kolíska Prešovského basketbalu: Štátne gymnázium, Evanjelické gymnázium a Učiteľská akadémia. Prvá Prešovská basketbalová generácia: Ružinský, Wintner, Lipták, Beljajev, Gašparík, Macko, M.Liba, Uhnávy, Toma. V rokoch 1940 - 45 sa hrala študentská liga za účasti asi 34 družstiev. Rok 1942 prvé oficiálne stretnutie z Bardejovským gymnáziom na otvorenom ihrisku. R. 1943 prvý propagačný zápas proti YMCA Bratislava.

Už v rokoch 1948-49 si študenti, predovšetkým gymnazisti (Jaroslav Liba, Ivan Fecko, Ján Slovík, Ján Kožuch, bratia Milan a Vlado Staškovc, Oskar Poliak, Hilar Andraško Ladislav Sciranka a ďalší) i s pomocou profesorov Hajdučka, Duruttyu a Srnku zriadili miestnu súťaž a mali dvoch zástupcov v oblastnej súťaži - I. Gymnázium Prešov a Sokol Sparta Prešov. Okrem toho prebiehala v Prešove i krajská súťaž a prvým účastníkom z vidieka bol Sokol Veľký Šariš. V rokoch 1946 - 49 vzniklo v Prešove sedem basketbalových družstiev.

Prvý veľký úspech
V dňoch 23.-24. 4. 1949 dorastenci I. št. gymnázia získali v Partizánskom titul majstra Slovenska a vybojovali si postup na majstrovstvá ČSR. Pripomeňme si ich mená -Liba, Jurčišin, Andraško, Slovik, Tobiáš, Gajdár, Varga (Foto 1-3).

V októbri 1949 sa zlúčili basketbalisti Sokol Odeva Prešov s I. št. gymnáziom a vytvorili oddiel Sokol Odeva Prešov. Ten, po reorganizácii basketbalových súťaží v auguste 1949 figuruje po prvýkrát v histórii Prešovského basketbalu v celoslovenskej súťaži "D". Pod týmto názvom hrali až do roku 1953. V tom roku ju nahradil nový oddiel Slávia Prešov. V roku 1955 musel súťaž (podľa slov J. Filčáka) nedobrovoľne opustiť, dostal sa do krajského preboru, kde hral spolu s ďalšou novovzniknutou jednotou - Lokomotíva Prešov. Sláviu v tom čase reprezentovali: Belej, Baránek, Filčák, Murgoň, Svitek, Šesták, Kvolek. V Lokomotíve hrali: Fitzek, Vlado a Milan Staškovci, Kožuch, Tomko, Miščík. V ročníku 1955-56 si Lokomotíva vo vzájomnom súboji zabezpečila postup do vyššej súťaže. Pre finančné ťažkosti za zástupcovia oboch oddielov dohodli, že muži prejdú do Lokomotívy a ženy do Slávie. Až do roku 1964 hrala Lokomotíva II. ligu so striedavými úspechmi.

Najväčší úspech
Pätnásty marec 1964 je veľkým medzníkom v histórii Prešovského mužského basketbalu - po prvýkrát vo svojej histórii sa stala Lokomotíva účastníkom najvyššej československej basketbalovej súťaže. Pod vedením trénera Bovana sa o to zaslúžili: Oskár Poliak, Milan Benko, Štefan Molokáč, Michal Belej, Milan Murgoň, Ján Kurian, Kornel Lux, Viliam Nižník, Jozef Bombic, Rudolf Nižník, Ivan Baránek, František Tkáč, Štefan Bavoľár. (foto 5). Udržali sa v nej dva roky.

Kvôli rôznym problémom, predovšetkým s tréningovými možnosťami, klesli za dva roky až do oblastných majstrovstiev. Menili sa tréneri -Bovan, Belej, Baránek, Benko. V rokoch 1969 - 1972 pôsobili v Slovenskej lige pod vedením Mariana Vojčíka. V r. 1972 z druhej ligy zostúpili a hrali v krajských majstrovstvách. Znovu sa menili tréneri - Bovan, Makuch, Tkáč.

V roku 1974 vznikla II SNL, o dva roky neskôr sa Prešovčanom podarilo do nej postúpiť a pod vedením trénerov Benka a Filčáka účinkovali v nej až do roku 1981, ktorým sa náš krátky exkurz do histórie basketbalu v Prešove končí. Zaslúžili sa o to hráči: Činčár, Ritly, Konival, Kollár, Chovanec, Makuch, Kažimír, Žilka. V roku 1976 pribudli do kádra dorastenci A. Šilan a Mišenko, o rok neskôr Troliga a Povýšil. V ročníku 1980 - 81 z kádra na vojenčinu odišli vysokoškoláci Kollár, Chovanec, Čiernik. Vedúci družstva Štefan Kažimír urobil v tom roku dobrý kauf a posilnil káder o Snopka zo Zvolena. Príležitosť dostali aj dorastenci Miščík a Buranovský. Okrem nich boli v zostave Šilan, Ritli, Kažimír, Činčár, Antony, Konival, Šudoma, Lukáč a Makovický.

Viacerí z nich sa dodnes pohybujú po basketbalových telocvičniach a tvoria dôležitú a neprehliadnuteľnú súčasť dnešného maxibasketbalového Prešovského klubu STARÉ KONE.

Zdroj: Andrej"Arpi" Šilan: Diplomová práca

História súčasného družstva maxibasketbalistov „Staré kone Prešov“ sa začala písať v 90. rokoch, keď sa bývalí aktívni hráči zapojili do okresnej súťaže, v ktorej odohrali tri ročníky. Prvé dva ročníky (1991/92,1992/93) vyhrali, v treťom ročníku (1993/94) skončili na druhom mieste.

Zakladajúci členovia klubu boli (ešte pod názvom „GRAPHIC“): Balaščák L., Krištof O., Oulický J., Snopko M., Ščavnický G., Šilan A., Šilan J., Troliga J., Kollár M.. Neskôr sa pripojili ďalší bývalí aktívni hráči ako Baňas M., Biroš B., Biroš M., Bujňák J., Buranovský Ľ., Dlugoš P., Dzedzina M., Dzurčanin M., Hanik I., Hrabčák R., Juhás M., Klein J., Kozlaj R., Kurilla M., Lenko I., Makovický J., Pancurák F., Repka I., Sopirjak S., Stošek M., Uhlár J., Vojtek J., Závecký J. a ďalší „dobrovoľníci“. Z nich však len niektorí zostali dodnes aktívnymi členmi družstva. Dokonca v okresnej súťaži získalo družstvo aj hráčov spoza oceánu : Haak Tom a Shannon Paul z USA. Na tréningy si chodili zahrať aj ďalšie posily z Holandska Peter M. a aj zástupca juhoafrickej pivovarníckej spoločnosti SAB Tony ARBID spolu so svojim ochrankárom.

Okrem okresnej súťaže sa družstvo pravidelne zúčastňuje na turnaji v Streetballe v Prešove už od jeho vzniku a žne na ňom úspechy nielen vo svojej kategórii, ale aj v súťažiach jednotlivcov. Neskôr sa zúčastňovalo na neoficiálnych basketbalových zápoleniach so svojimi rovesníkmi v Poľsku, Maďarsku, vo Svite, v Levoči, v Sabinove a v Prešove, či už to boli turnaje alebo maratóny v basketbale. Výsledky dosiahnuté na týchto turnajoch nie sú tým najhlavnejším. Dôležité bolo zahrať si, v zdraví prežiť a hlavne sa stretnúť s ľuďmi, ktorí majú radi basketbal.

Hráči neboli aktívni len v športe, ale zúčastňovali sa napríklad na dobrovoľných brigádach pri údržbe telocviční (ZŠ na Lesníckej ul., Zimnej ul.), či sa podieľali na financovaní telocvičného zariadenia. Dôležitou činnosťou popri športovaní je aj relaxácia. Tu sa stala hlavným centrom aspoň dvakrát do roka obec Beňuš, v krásnom Horehronskom kraji, odkiaľ členovia družstva chodia na turistické výpravy za spoznávaním krás Slovenskej prírody a iné superrelaxačné procedúry, ktoré pomáhajú zvyšovať fyzické a duševne sily na dlhý tréningový proces.

Prvý vážny turnaj, na ktorom sa „Staré Kone“ zúčastnili, boli 1. MČR v maxibasketbale. Výsledok, ktorý na tomto turnaji dosiahli (3. miesto v skupine) len potvrdil, že družstvo sa zaradilo ku kvalitnejším tímom vo svojej kategórii. Nehovoriac o ich výsledkoch na poli kultúrnom, kde boli vyhlásení za najkompaktnejšie družstvo na parkete. Finálová účasť na druhých MČR v maxibasketbale potvrdila dobrú pripravenosť prešovských starších pánov.

Zlepšujúcu sa športovú úroveň budú chcieť „Staré kone“ potvrdiť na tretích MČR a hlavne na jubilejných 10.tych MS, kde sa v náročnej kvalifikácií prebojovali ako vôbec prvé slovenské družstvo v desaťročnej histórii Majstrovstiev sveta v maxibasketbale, ktoré organizuje FIMBA. Aby mohlo pokryť všetky náklady na tento dôležitý turnaj muselo družstvo prejsť na samofinancovanie. Okrem vlastných vreciek sa členovia družstva spoliehajú aj na nezištnú pomoc sponzorov.

Pomôcť tejto dobrej myšlienke môžete aj Vy darovaním dvoch percent zo svojich daní ich občianskemu združeniu BK Staré kone (IČO 42226406) alebo finančnú pomoc na číslo účtu SK 73 0200 0000 0027 5406 3955 v rámci zmluvných podmienok o reklame.

Športu zdar a dlhovekosti zvlášť !